One rozhovor s tomom

25. dubna 2007 v 12:00 | Kathrin |  Neuigkeit/Novinky

ONE-Rozhovor s Tomom

TOM
Tom má povesť ukecaného, stále otvoreného a úprimného odpovedať na otázky. Preto sme sa v tomto interview pokúsili dostať úprimné odpovede od gitaristu Tokio Hotel o intímnych témach ako láska, priateľstvo alebo či je vôbec pripravený na smrť. Karty na stôl!

Vysvetli nám najprv niečo málo o tomto novom albume... je Zimmer 483 podľa tvojho názoru viac osobný ako Schrei?
Nemyslím si to. Podľa mňa sú podobné obidva albumy, pretože obidva sú inšpirované priamo naším životom a tým, ako veci, ktoré prežívame cítime. Napriek tomu sú témy, ktoré sa objavili na druhom albume iné ako pri nahrávaní Schrei, prešli dva roky a samozrejme sa náš pohľad na určité veci zmenil. Veľa názvov z Zimmer 483 majú niečo s týmito šialenými dvoma rokmi, ktoré sme práve prežili, s vecami, ktoré chceme, ale tiež s vecami, ktoré nás vyrušili. Okrem toho je Zimmer 483 plný tónov, pre nás je to enormný vývoj. Billov hlas od prvého albumu poriadne zlepšil, čo mu umožňuje viac pocitov vyjadrovať. Tiež si myslím, že ja sám som sa ako hudobník vyvíjal. Vďaka koncertom, môžem oveľa jednoduchšie zahrať konkrétne akordy, ktoré mi predtým robili trošku problémy.


Sú pre teba koncerty skôr dôvod na strach, alebo je to jednoducho sranda?
Tak trošku z oboch a práve to sa mi na tom páči. Mám rád tento nárast adrenalínu pred každým koncertom. Potom si môžem povedať, že to predsa nie je prvýkrát a že všetko pôjde dobre, zakaždým som v panike.


Čo presne sa deje po koncerte, keď ste znovu vo vašom boxe? (myslia asi backstage miestnosť)
Najčastejšie začíname s tým, že si nájdeme čas na zhodnotenie koncertu. Analyzujeme hru, cestu akou reagovalo publikum, ale kecáme tiež o chybách, ktoré sme čisto technicky urobili. Potom je tu tiež veľa ľudí, ktorí nás do backstage (zasa ten box) navštíviť prídu. Môžu to byť fans, ale tiež novinári, ľudia z nahrávacej firmy, alebo členovia rodiny. Jedno je isté - sami nie sme! (smiech)


Apropo, ako tvoja sláva zmenila tvoj postoj k ľuďom, ktorých nepoznáš a oni by ťa chceli spoznať?
Musím podotknúť, že s úspechom som sa stal nedôverčivým k ľuďom, ktorých nepoznám a ktorí sa tvária ako dobrí priatelia. Dnes je to často tak, že veľa ľudí, ktorých stretneme a lichotia nám z toho chcú len niečo mať. Toto samozrejme nehovorím pred fans, iba o tých, ktorí z našej slávy chcú profitovať. Keď je človek úprimný, je okolo nás veľa pokrytectva. Človek je spriatelený, ale nechová sa tak. Toto som si stále myslel a nie je žiadny dôvod môj názor zmeniť.


Niektoré kúsky prejednávajú dosť ťažko témy a niektoré texty idú ešte ďalej, že je vyjadrená smrť. Zaoberáš sa tým?
Stále je ťažké byť na svete bez toho aby sme mysleli na smrť, to bohužiaľ nie sú tie z tém, ktoré patria medzi odlúčiteľné veci. Ale ja som úprimne optimista a keď sa ma niekto opýta, či som niekedy myslel na samovraždu, je moja odpoveď NIE. To znamená, že by som veľmi rád niekedy tému samovraždy v našich kúskoch vyjadril. Veľa mladých ľudí o tom rozmýšľa a ja musím čestne povedať, ako môže človek tak silno stratiť chuť do života. My sme mali všetky problémy, aj keď ich človek zvládol, dalo nám to silu nájsť cestu ďalej.


Pamätáš si na svoje začiatky s hudbou?
Pamätám si, že ja a Bill už ako veľmi mladí, 6 alebo 7 roční sme chceli robiť hudbu. Videli sme sa v telke, na koncertoch a mali sme srandu z toho, napodobňovať iné skupiny. Potom začal Bill písať texty a ja som krátko na to začal hrať na gitaru. Mali sme to šťastie, že sme boli rodičmi stále povzbudzovaní, podporovali nás morálne a finančne. Pretože môj nevlastný otec je tiež gitarista, viedol nás k hudbe a podporoval našu snahu jeden deň mať profesionálnu skupinu. Keď sme mali prvý koncert, stáli naši rodičia v prvom rade aby nás podporili. Prenášali nám nástroje v ich aute, počúvali naše pesničky, boli našimi prvými fanúšikmi a im patrí naše veľké poďakovanie, že sme to všetko zvládli a dnes sme tu.


Čo hovoria tvoji rodičia na početné fámy, ktoré o vás kolujú?
Na začiatku nám telefonovali zakaždým, keď o nás niečo čítali, aby sa opýtali či je to pravda. Teraz sa to už našťastie stáva menej, vedia, že reportéri si často vymýšľajú, v novinách sú šialené veci, ktoré nám pripadajú ako vtipy, ktoré aj tak ostanú klamstvá. Patrí to k práci, preto venujeme minimálnu pozornosť príbehom, ktoré o nás vymýšľajú.


So zverejnením druhého albumu budete znovu na koncertoch, čo znamená, že v najbližších mesiacoch sa poriadne nevyspíte. Chýba ti niekedy tvoja posteľ?
Keď sa človek rozhodne robiť túto prácu, patrí k tomu mala, ale nutná poznámka, že človek je veľmi zriedka doma. Je pravda, že sme posledné týždne viac spali v hoteli ako vo vlastnej posteli a že s predstavovaním albumu to nebude ani trochu lepšie. Našťastie ostaneme počas turné v kontakte s našimi rodinami a s úzkym okruhom priateľov. To nám pomáha ak máme túžbu po domove. Ale život na turné má aj svoje dobré stránky. Sme šťastní, že stretávame naše fans a hrať koncerty po celom svete. V poslednom čase sme cestovali po celej Európe a je jednoducho geniálne spoznať, že naša hudba prekročila hranice. Vyplatí sa niekoľko nocí byť preč z domu, keď potom človek stretne fanúšikov zo zahraničia. (smiech)


Zdanlivo veľa rozprávaš o odvážne o svojom vzťahu s dievčatami. Si snáď niekto, kto má One-Night-Stand s inými? (One-Night-Stand = sex na jednu noc)
Musím podotknúť, že momentálne nemám žiadnu veľkú chuť pevne sa viazať. Život so skupinou, ktorý teraz vedieme, nám to ani nedovoľuje. Ale - v protiklade ku Billovi - to pre mňa vôbec nie je zraňujúc mať. One-Night-Stand. Naopak, je to veľmi vzrušujúce. Som niekto, kto chce všetko prežívať v tomto momente a chopí príležitosť za pačesy, keď sa mi takéto stretnutie núka. To teraz neznamená, že za každým sa to deje, ale keď sa stane, že sa mi dievča na nejakej párty páči, môže dôjsť aj k niečomu viac.


A keď si na pódiu a pred tebou sú stovky dievčat, ktoré by dali všetko za to, aby s tebou mohli chvíľku stráviť - aké to je?
Úplne v protiklade k tomu, čo si myslia fans, vidí človek z pódia veľmi dobre, čo sa v publiku deje. Počas koncertov sa z času na čas stane, že si všimnem dievča v prvom rade a pekne sa na ňu usmejem. Takto jej dám vedieť, že som si ju všimol. Kto potom po show ideme do obchodu a tam sa znovu stretneme a funguje to medzi nami, potom sa môžem nechať zlákať.


Tvoj výzor je úplne iný ako výzor tvojho brata Billa, ale na ňom, tak ako na tebe, človek môže vidieť, že sa cez svoje oblečenie chcete zdôrazniť. Vyjadruje tvoj štýl tvoj charakter?
Dá sa to tak povedať. Keď som si pred niekoľkými rokmi nechal narásť vlasy, robili si zo mňa chlapci v triede srandu. To ma inšpirovali k tomu, nechať si ich narásť poriadne dlhé, jednoducho ako odpor (naschvál), aby som im ukázal, že sú mi ich poznámky jedno. Dnes sú moje dredy takmer meter dlhé a neplánujem si ich ostrihať. Niekedy mi prekážajú, ale neviem si skutočne predstaviť mať plešinu.


Práve hovoríš o odpore - o tvojej rebélii. Potrebuješ to, cítiť sa inak ako ostatní?
Tak ďaleko nechcem zájsť, ale sedí to, že mám rád veci, ktoré sa od normálu odlišujú. Niekedy mám rád pevný poriadok a tým niekedy ľudí okolo seba šokujem. Troška provokácie nikdy nie je na škodu a taký chcem, úprimne povedané, aj zostať.


Niekedy sa o tebe hovorí ako o človeku, ktorý neberie späť svoje názory a povie, čo si myslí. Keď pri interview odpovedáš na otázky, hľadáš odpovede ako sa úprimne správať?
Som radšej úprimný. Keď mi človek položí otázku, odpovedám úplne jednoducho, bez chodenia okolo horúcej kaše. Môže sa stať, že niekedy trošku preháňam, ale to robím kvôli dobrému účelu. Keby sme stále hovorili pravdu, boli by rozhovory po celý čas nudné.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.